‘Ema ida-idak la bele buka diak deit ba ninia aan rasik, maibee buka mos ema seluk nia diak.’ Filipe 2:4

Hahalok ne’ebé la egoista mak halo buat tolu ba imi:

(1) Ida-nee hadi’a ita-nia kualidade moris. Ida-nee fó ba imi apresiasaun ba moris no komprensaun ba ninia valór aas sira. Hodi haree ema ne’ebé presiza no fó atu hatán ba nesesidade sira-ne’e hodi hadia ita nia perspetiva sai diak liu tan. John Maxwell hakerek: ‘La iha moris ne’ebé mamuk hanesan moris ne’ebé hanoin an deit. La iha mós moris ne’ebé sentrálizadu ba moris ne’ebe mamuk husi ita nia an rasik.’ Se Ita hakarak hadi’a Ita-nia mundu, foka Ita-nia atensaun ba ajuda ema seluk.

(2) Ida-nee halo imi sai parte ida-ne’ebé boot liu fali imi-nia an rasik. Iha tinan 1980 nia klaran, Merck & Company, nu’udar kompañia farmasia globál ida, dezenvolve ona ai-moruk ida atu kura River Blindness, moras ne’ebé infeta no kauza matan-delek iha ema rihun ba rihun, liuliu iha nasaun sira ne’ebé dezenvolve hela. Maske produtu ne’e di’ak, maibé kliente potensiál sira la konsege hola. Entaun, saida mak Merck halo? Nia prodús ai-moruk ne’e iha fatin naran de’it no anunsia katak sei fó gratuita ba ema ne’ebé presiza. Rezultadu mak sira entrega ona tablet Ivermectin millaun 250 resin. George W. Merck hatete: Ami koko atu nunka haluha katak ai-moruk ne’e ba komunidade. Nee la’ós ba lukru sira. lukru sira-ne’e la’o tuir mai, no se ita hanoin-hetan tiha ida-nee, sira nunka lakon.” Lisaun atu aprende? Simples. Duke koko atu sai makas ka boot, sai parte ba buat ne’ebé boot liu fali Ita-nia an rasik.

(3) Nee kria liman-rohan ida. Jack Balousek, eis-prezidente True North Communications, hatete: Aprende, manán, fila fali – ne’e mak faze tolu iha ita-nia moris. Bainhira ita hanoin katak ita la hanoin an rasik no investe iha ema seluk, ita hetan oportunidade atu kria liman-rohan ida-ne’ebé sei moris kleur ho ita. No ida ne’e tenki sai ita nia objetivu.

Aihan Espiritual: Jam 1-2, Mateus 5:6-12, Sal 94:1-11, Pro 10:24-26